Stephanie Mach: ohliadnutie za MČR belgických ovčiakov v canicrosse 2024

26. 10. 2024

Vrchol jesennej sezóny bol tu! Preteky, na ktoré som sa tešila najviac od uplynulých MS. Vedela som, že sme obaja v top forme a máme čo predviesť. Stačilo to len predať. Ale ako to už býva, sú bohužiaľ situácie, ktoré neovplyvníme, a v tomto prípade to postihlo nás.

Po pretekoch O-SEE v Nemecku ma nasledujúci deň čakala prehliadka na ortopédii s členkom (opuch cez noc vôbec nezmizol a ja som cítila každý krok). Po RTG a verdikte lekára – pokojový režim a min. 3 týždne bez behu – som si hovorila „to snáď nie“, predsa nezahodím všetky tie tréningy len kvôli členku. Navštívila som preto ešte fyzioterapeuta, ktorý mi dal zelenú, ak opuch splasne do 2 dní, zmizne bolesť a ak pobežím s ortézou. Namiesto pár posledných tréningov, keď som mala udržať nohy v pohybe, som len ležala a odpočívala, aby som dala členku šancu. V stredu som bola na krátkom kluse, dala si bežeckú abecedu a členok bol ok – takže super, v sobotu bežíme!

Čo som však už naozaj nečakala, bolo to, že zo štvrtka na piatok v noci chytím črevnú chrípku. Niekto hore mal zmysel pre humor… Bolo teda naozaj na zváženie, či v sobotu vôbec bežať, alebo radšej nie. Za 1 deň som schudla 1,5 kg a bola som úplne vyčerpaná. Povedala som si, že sa teda rozhodnem až v sobotu ráno, či s Antem pobežíme, alebo nie. V sobotu ráno sa moje behanie na záchod trochu upokojilo a ja som si povedala, že do toho teda ideme. Holt moje ego zvíťazilo a išla som do toho, čo bola nakoniec veľká chyba.

Odštartovali sme a ja som po 500 m vedela, že celý beh bude len jedno veľké trápenie. Nemohla som dýchať, nohy boli ťažké a nemohla som ich roztočiť. Strašne ma to mrzelo, pretože Ante predviedol neskutočný výkon. Ani som mu nemusela dávať povely do zákrut – on presne vedel, kade má bežať. Bežal ako parná lokomotíva v plnej sile a bola to len jeho zásluha, že som do cieľa vôbec dobehla. Bohužiaľ na nás zostalo až 8. miesto, čo bol najhorší výsledok za celú našu canicrossovú kariéru, a takto strašne sklamaná sa už nikdy nechcem cítiť. Mrzelo ma to hlavne voči psovi, pretože Ante mal na prvé 3 priečky a 8. miesto si nezaslúžil. Ponaučenie pre mňa teda znie: „Už nikdy nebežať chorá!“ Antemu a tímu z Farm Fresh sa za náš tohtoročný výkon na MČR veľmi ospravedlňujem.

Každopádne to beriem ako skúsenosť, ktorou som si musela prejsť, aby som nabudúce vedela, že takto nie. Poznám naše časy, ktoré behávame, a poznám náš potenciál. Takže sa v tejto chvíli teším na budúcu sezónu, ktorú, verím, predáme. :)

Viac o Stephanie a Antaiosovi na stránke Stephanie Mach.