Stephanie Mach: ohliadnutie za MS FMBB Bovolone 2024
Ambasádori · · Stephanie Mach
MS FMBB je pre nás, majiteľov belgických ovčiakov, veľkou udalosťou a celý pretekový týždeň je v tejto komunite považovaný za športový sviatok. Usporiadatelia týchto majstrovstiev sa snažia preteky každý rok organizovať v inom štáte. Do pretekov sa zapája celé mesto, takže sa o pretekoch vie, a aj ľudia z danej krajiny sa na túto udalosť schádzajú z rôznych krajov. Tohtoročný ročník, ktorý sa konal 26.–27. 4. 2024, prebiehal v Bovolone v Taliansku.
MS FMBB je taká psia olympiáda, na ktorú sa schádzajú tie najlepšie pretekárske tímy daného roka z celého sveta a súťaží sa hneď v niekoľkých rôznych disciplínach (IGP, mondioring, agility, obedience, canicross, bikejöring, pasenie, záchranárstvo…). S Antíkom sme už raz na MS FMBB štartovali, bolo to v roku 2022 v Grécku, a z trate v horách sme si vybojovali 1. miesto a titul Majstri sveta. Bola to pre nás obrovská skúsenosť a veľká radosť! V tom istom roku som potom otehotnela, takže sme v roku 2023 nemohli štartovať, ale o to viac som sa tešila na náš tohtoročný spoločný comeback.
Preteková trasa na FMBB
Na FMBB je trasa vždy zostavená z dvoch etáp. Prvá etapa býva dlhá okolo 5 km a má preveriť vytrvalosť dvojice. Ďalší deň sa beží 2. etapa, ktorá je mimoriadne šprintová, meria iba 2 km a jej cieľom je samozrejme preveriť výbušnosť a silu. Časy za oba dni sa sčítajú a celkovo najrýchlejší čas potom vyhráva.
V Taliansku usporiadatelia celú trasu situovali do mestského parku, kde viedla okolo vody. Trasu namotali tak, že sa tu vystriedali snáď všetky povrchy, obsahovala ostré zákruty aj dlhé rovinky, ale bežalo sa aj okolo množstva zveri – v parku boli ohrady s danielmi, pávmi, kačicami a pod. Celkovo som sa pri prechádzaní trate veľmi tešila na nasledujúci pretekový deň. Cítila som, že nám s Antíkom sadne.
26. 4.: prvý pretekový deň
Štarty usporiadateľ presadil od 7. hodiny ráno, čo bolo perfektné, pretože sme sa tak vyhli vyšším teplotám, ktoré psíkom nevyhovujú. Samozrejme som bola pred štartom pekelne nervózna, ale zároveň som sa tešila. Ante sa od rána tiež veľmi tešil na pretekový deň.
Anteho som poriadne napojila, pred pretekmi vyvenčila a zahriala. Ja som sa potom išla ešte rýchlo vyklusať a dala som si rozcvičku a bežeckú abecedu, aby som si pripravila nohy na výkon. Pred štartom napätie stúpalo a už som sa tešila, až vybehneme a až zo mňa nervozita opadne.
3, 2, 1, ŠTART… Konečne sme vybehli a ja som sa už len sústredila na to, aby som točila nohami. Po prvých 2 km som zistila, že bežíme tempom 3:10 min/km, a trochu som zneistela, či toto tempo vydržím až do konca. Tak som sa rozhodla trochu spomaliť a bežať skôr na istotu. Ante sa na 100 % sústredil a krásne ťahal celý čas. Podarilo sa nám predbehnúť niekoľkých bežcov pred nami. Zostával posledný 1 km a ja som cítila, ako nohy pália, a Ante už toho tiež začínal mať dosť. Napriek tomu som sa ho snažila povzbudiť a na záver ešte pridať. Posledných 500 m pred cieľom – dlhá rovinka – a je to tu! Posledné povzbudenie Anteho, ktorý ešte pridal svoje posledné sily do ťahu, ja som sa tiež snažila ešte roztočiť nohy do cieľového šprintu a konečne sme sa dostali za cieľovú čiaru.
S výkonom a priemerným časom 3:21 min/km som bola spokojná, hoci som tušila, že som zo seba mohla vyžmýkať viac. Trasa nakoniec merala 4,5 km a zvládli sme ju za 15:19,37 minúty. Ante ako jeden z mála psov dobehol na napnutej vôdzke. Chvíľu sa čakalo na výsledky a potom som zistila, že sme po prvej etape ukoristili 2. miesto! Konečne som si mohla vydýchnuť a ten najväčší stres zo mňa konečne opadol.
Povedala som si, že sa pokúsim druhé miesto hlavne udržať. Popoludní sme si s Antíkom ešte prešli krátku trasu na druhú etapu a potom sme už len regenerovali do druhého pretekového dňa.
27. 4.: druhý pretekový deň
Druhý deň som bola o chlp menej nervózna. Už som vedela, na čom sme, a čo sa týka šprintov, tam som nám veľmi verila. Štartovalo sa už podľa poradia z predchádzajúceho dňa, takže už nehrozilo žiadne predbiehanie, ale skôr stíhacia jazda.
3, 2, 1, ŠTART… Vybiehame a ja hneď točím nohy na plné obrátky, Ante na max. Na 2 km som sa nebála vydať zo seba všetko a mohla som si dovoliť šprintovať celú trasu. Počas behu nebol čas pozerať sa na hodinky, iba sa sústrediť a stále na maximum točiť nohy. Vbiehame do cieľovej rovinky a ja som ešte Anteho povzbudila, aby do posledných metrov dal všetko. Dokázali sme v závere zrýchliť a opäť dobiehame do cieľa ako jedni z mála v plnom ťahu. Hneď v cieli som sa vyčerpaním zvalila na zem, ale zároveň som mala aj obrovskú radosť. Takú radosť, že som plakala dojatím z našej súhry.
Cítila som sa ako víťaz, a hoci nám zostalo 2. miesto, cením si ho ako zlato. 2 km sme zabehli v čase 5:59,92 minúty v tempe 3:00 min/km a na prvé miesto sme strácali iba 4 s. Z druhej etapy vôbec nič neľutujem.
Viem, že sme zo seba vyžmýkali to najlepšie a naša cesta k tomuto výkonu bola naozaj vydretá. Cítim obrovskú vďačnosť a pokoru voči Antemu, ktorý stále ukazuje, aký je to pán pes, už niekoľkú sezónu.
Ďakujeme celému tímu Farm Fresh – vďaka vám má Ante kvalitnú stravu, ktorá mu dodáva potrebnú energiu a silu do každého behu, a veľmi sa tešíme na novú sezónu s vami a na MS FMBB budúci rok v Portugalsku!
Viac o Stephanie a Antaiosovi na stránke Stephanie Mach.