Stephanie Mach: ohliadnutie za jesennými pretekmi 2024

6. 10. 2024: Canicross Panda Plus

Naše prvé „tréningové“ preteky tohtoročnej jesennej sezóny, ktoré sme si chceli hlavne užiť. Trasa merala 4 km a mala prevýšenie 60 m, takže nešlo o úplnú rovinku. Prvé 2 km boli do neustáleho mierneho kopca, následne bola rovinka na horizonte a potom sa bežalo zase z mierneho kopca dole do cieľa.

Bohužiaľ mi pár dní pred pretekmi nebolo úplne dobre, takže po fyzickej stránke som nebola v plnej 100% sile. Ale Ante mi vždy pri behu veľmi pomáha a samozrejme ma ani tentoraz nesklamal. Z jeho strany bol štart – cieľ opäť na plnej natiahnutej šnúre. Do kopca ma celý čas nádherne ťahal, všetky zákruty preletel ako vietor bez jedinej chyby, predbiehanie s prehľadom. 4-kilometrovú trasu sa nám podarilo zabehnúť za 14:07 minúty, čo nakoniec stačilo na krásne druhé miesto. Po dobehu si Ante užil bedňu a super desiatu v podobe konzervy Farm Fresh! Ďakujeme. :)

20. 10. 2024: O-SEE Canicross

Druhé preteky tohtoročnej sezóny, ktoré neboli úplne v pláne, ale keďže bolo nádherné počasie, rozhodla som sa týždeň pred MČR zabehnúť si nemecký O-SEE Canicross. O-SEE je inak organizácia, ktorá usporadúva predovšetkým trailové behy pre ľudí, a v tomto termíne mala aj krátke vložené canicrossové preteky na 3 km a 6 km. Keďže trať MČR meria 3,1 km, výber dĺžky trasy bol jasný – 3 km. Prevýšenie na týchto pretekoch už bolo väčšie ako to, čo sme tento rok doteraz bežali, ale aj napriek tomu ma 100-metrové prevýšenie od štartu na týchto pretekoch neodradilo. Navyše boli tieto preteky umiestnené v národnom parku, takže príroda okolo bola nádherná. V zázemí nechýbal ani väčší potok, kde sa Ante mohol schladiť pred pretekmi aj po nich, čo často chýba.

Preteky sme rozbiehali úplne ako prví, takže nebolo žiadne predbiehanie. Anteho práca v ťahu bola úplne bezchybná a celý 1-kilometrový kopec so 100-metrovým stúpaním vycválal hore bez toho, aby vôbec uvažoval prejsť do klusu. Nasledujúci zbeh dole sme si už uvoľnene užili. Len ja som si v závere, posledných 600 m pred cieľom, zachytila nohu o peň alebo veľký šuter, takže nasledujúci pád bol veľmi tvrdý a nepríjemný. Našťastie som to nejako zvládla znovu rozbehať aj napriek veľkej bolesti členka. Antemu sa týmto ospravedlňujem, že sme si záverečný šprint veľmi neužili. Ale aj napriek tomuto nepríjemnému zážitku sme ukoristili skvelé 1. miesto!

Musím tu ešte spomenúť, že preteky mali inak veľmi peknú atmosféru, všetko prebiehalo tak nejako v pokoji a vo veľkej pohode a určite to neboli naše posledné trailové preteky. ;)

Viac o Stephanie a Antaiosovi na stránke Stephanie Mach.